Choroby králikov

Infekčné ochorenia králikov – prevencia ako jediný spôsob ochrany

Myxomatóza králikov je infekčné vírusové ochorenie domácich a divých králikov. Charakteristickým príznakom sú hlavne, tvorba hlienovo-rôsolovitých uzlov v podkoží, vyskytujúcimi sa najmä na hlave, ušiach, genitáliách a okolo konečníka, ale tiež respiračnými príznakmi. Myxomatóza je známe už viac ako 100 rokov a aj napriek tejto skutočnosti je to ochorenie stále aktuálne a pre chovateľov králikov veľmi nebezpečné.

Pôvodcom myxomatózy je Myxoma vírus patriaci do čeľade Poxviridae a rodu Leporipoxvirus. Myxoma vírus je rezistentný vo vonkajšom prostredí a pomerne odolný voči dezinfekčným prostriedkom. Najlepšie sa rozmnožuje v koži králikov.

Myxomatóza sa vyznačuje fenoménom prírodnej ohniskovosti, to znamená, že rezervoárom sú buď divo žijúce králiky alebo jedince ktoré ochorenie prežili. Vysoko vnímavé sú králiky európske. Nákaza sa šíri hlavne bodavým hmyzom (komáre, blchy, vši) a len v menšej miere infikovaným krmivom a odevom chovateľa. Priamy prenos je možný obvykle kvapôčkovou infekciou. V posledných rokoch dochádza k enormnému nárastu populácie komárov, ktoré predstavujú veľmi nebezpečný faktor v prenose myxomatózy.

Klinické príznaky myxomatózy závisia od kmeňa vírusu, ktorým je králik infikovaný. V zásade sa myxomatóza môže manifestovať buď tvorbou nodulov, myxómov (nodulárna – typická) alebo bez tvorby myxómov (amyxomatózna – atypická). U domácich králikov sú známe tri formy choroby.

Perakútna forma: vyvíja sa najrýchlejšie a môže zapríčiniť smrť v priebehu 48 hodín po prepuknutí príznakov choroby. Jedinými príznakmi pri tejto forme priebehu infekcie môžu byť letargia, opuch očných viečok, strata apetítu a horúčka.

Akútna forma: pri tejto forme dochádza k akumulácii tekutiny pod kožou so vznikom edémov hlavy a tváre, včítane pyskov, nosa a očí. Edém očí vzhľadom pripomína spiaceho králika. Edém uší môže následne viesť aj k ich ochabnutiu, tzv. spadnuté uši. Edém kože je pozorovaný aj okolo konečníka a genitálií. Lézie na očiach postupujú rýchle a v priebehu 24-48 hodín môžu zapríčiniť aj slepotu. U králikov pozorujeme horúčku a depresiu. Väčšina králikov hynie v priebehu 10 dní v dôsledku krvácanín a za príznakov záchvatových kŕčov. V tomto štádiu choroby vo vnímavej populácii môže uhynúť viac ako 90% infikovaných králikov.

Chronická forma: vyskytuje sa zriedka a väčšinou len u tých králikov, ktoré prežijú akútnu formu choroby. U králikov s touto formou pozorujeme silný výtok z očí a edém okolo bázy uší. Často na predilekčných miestach vznikajú uzlíky, nazývané myxómy (podobné fibrómom). Postihnuté králiky môžu vykazovať aj respiračné príznaky, vrátane dýchacích ťažkostí. Väčšina králikov hynie v priebehu dvoch týždňov. Králiky strácajú na hmotnosti, tie ktoré chorobu prežijú môžu vylučovať vírus do prostredia približne 30 dní. Myxómy v priebehu 2-3 mesiacov vymiznú a zvieratá sa klinicky uzdravia. Väčšina králikov, ktoré sa zotavia z myxomatózy sú imúnne k reinfekcii po zvyšok života.

Ochrana chovov králikov pred myxomatózou spočíva z dvoch základných krokov:

Najúčinnejšou ochranou proti výskytu myxomatózy v chovoch králikov je vakcinácia. Na našom trhu existuje monovalentná vakcína proti myxomatóze králikov Myxoren inj., ktorá sa používa na vakcináciu zdravých králikov od 10. týždňa veku, v ohrozených lokalitách už skôr a to od 4. týždňa veku. Ďalšia revakcinácia sa robí každé 4 mesiace. Vakcína sa aplikuje dvojihlou prepichnutím ušnice, podkožne alebo intradermálne. Bivalentná vakcína proti myxomatóze a hemoragickej vírusovej chorobe (HVCH, moru králikov) Pestorin Mormyx inj., obsahuje dve zložky: tekutú orgánovú suspenziu inaktivovaného vírusu HVCH, ako aj lyofilizovanú – živý atenuovaný vírus myxomatózy; táto bivalentná vakcína sa používa preventívne na očkovanie zdravých králikov proti HVCH a myxomatóze jedným vpichom. Aplikuje sa subkutánne v dávke 1 ml, pričom imunita proti myxomatóze sa vyvinie za 9 dní, proti HVCH za 2-3 týždne. Avšak ani táto ochrana nemá samostatne 100% účinnosť, preto je potrebné dodržať aj druhý krok.

Druhým krokom je kontrola a aktívna ochrana pred ektoparazitmi ako sú komáre, blchy a vši. Králiky by sa mali z preventívnych dôvodov chovať v chránených objektoch (sieťky, chrániče pred hmyzom, postrek), najmä počas letnej sezóny, kedy v teplom a vlhkom prostredí je výskyt, ale i aktivita komárov, zodpovedných za prenos choroby, veľmi vysoká. Králiky podozrivé z výskytu myxomatózy musia byť izolované. Majitelia by sa mali pri kontrole zvierat zamerať na králiky s klinickými zmenami manifestujúcimi sa predovšetkým opuchnutými očami, genitáliami a dýchacími ťažkosťami. Zvýšenú starostlivosť v tomto období roka je potrebné venovať dezinfekcii (Viroxide, Ivasan) a možnému mechanickému spôsobu prenosu vírusu na ďalšie králiky, napr. krmítka, kontaminovaným odevom a inými predmetmi.

Hemoragická choroba králikov (mor králikov)

Hemoragická choroba králikov (HCHK), ale medzi chovateľmi skôr známa ako mor králikov spoločne a myxomatózou patria medzi najnebezpečnejšie ochorenia, aké králika domáceho a králika divého postihujú. Aj keď je na obe tieto vírusové ochorenia vypracovaná veľmi účinná prevencia v podobe vakcinačných programov, každoročne narobia v chovoch králikov nemalé škody.

HCHK patrí medzi pomerne nové ochorenia králikov, prvýkrát bolo popísané v roku 1984 v Číne. Behom nasledujúcich troch rokov bolo rozšírené do Európy (v SR bolo prvýkrát v roku 1987). V súčasnosti sa vyskytuje vo viac ako 40-tich krajinách, na štyroch kontinentoch. Významne ovplyvňuje ekonomiku chovu králikov (hynutie, náklady na vakcináciu, obmedzenia presunov). Pokiaľ dôjde k prepuknutiu HCHK v chovoch králikov, dochádza k veľmi vysokým stratám spôsobených úhynom zvierat. U nevakcinovaných králikov dosahuje mortalita (úhyn) až 100%.

Pôvodcom ochorenie je vírus hemoragickej choroby králikov patriaci do čeľade Caliciviridae, rod Lagovirus. Okruh vnímavých druhov zvierat je obmedzený na králiky európske. Obyčajne ochorejú len králiky staršie ako 2 mesiace. Priamy prenos ochorenia medzi králikmi, vzduchom, prachom, bodavým hmyzom, alebo nepriamo krmivom, resp. chovateľskými pomôckami. K šíreniu ochorenia prispieva nedostatočná výživa králikov a zlá zoohygiena.

Inkubačná doba je veľmi krátka, trvá len 1-2 dni. Mor králikov prebieha najčastejšie vo forme perakútnej alebo akútnej, veľmi zriedka vo forme chronickej alebo subklinickej. Choroba sa vyznačuje vysokou morbiditou (80%) a prakticky 100% mortalitou.

Na začiatku sú klinické príznaky nenápadné: malátnosť, spavosť, nechutenstvo. Potom sa môžu pridružiť nervové príznaky: neúplne až úplné ochrnutie. Medzi ďalšie príznaky patria: krvácanie z nosa, edém spojiviek, modrofialové sfarbenie slizníc a kože okrajových častí tela.

Priebeh ochorenia je veľmi rýchly. Králik uhynie v priebehu 12 až 24 hodín po objavení prvých príznakov. Veľmi často sa však nachádzajú uhynuté králiky bez akýchkoľvek príznakov. Pri pitve sa nachádzajú nálezy v podobe krvácanín na pohrudnici, pobrušnici a obličkách.

Terapia HCHK neexistuje, najúčinnejšou ochranou je skorá vakcinácia králikov. Na trhu existuje monovalentná vakcína proti HCHK Pestorin Neo inj., ale tiež bivalentná vakcína proti HCHK a myxomatóze králikov Pestorin Mormyx.

Veľký význam k predchádzaniu ochorenia má i správne dodržiavanie vakcinačnej schémy. Vakcinačná schéma súvisí s vekovou rezistenciou voči calicivírusu spôsobujúceho HCHK. Je známe, že pred dosiahnutím 4. týždňa veku sú králiky prakticky voči calicivírusu nevnímavé. Medzi 4. a 10. týždňom veku sa vnímavosť zvyšuje a u zvierat starších ako 10 týždňov dosahuje maximum.

Pri účinnej prevencii proti hemoragickej chorobe králikov má veterinárny lekár prakticky iba jedinú možnosť a to včasnú vakcináciu a chovateľ v  podpore nešpecifickej imunity a zdravotného stavu králikov látkami prírodného pôvodu.

· Prorabbit (probiotiká, ktoré podporujú zvýšenie imunitného stavu)

· Carnifarm (je prípravok na podporu využiteľnosti prijatej energie z krmiva a zároveň zvyšuje úžitkovosť, mliečnosť, plodnosť a liahnivosť,

· Citroenzymix (prípravok na podporu príjmu potravy a zlepšenie trávenia)

· Humac Natur (humínové kyseliny vylučujú z organizmu škodlivé látky, baktérie, vírusy, plesne a toxíny).